Ajhľa, zas je tu november a s ním prichádza nová hlavátková sezóna. Doteraz som si myslel, že by som to nikdy nepovedal, ale KONEČNE! Po tohtoročnej mizérii na všetkých frontoch to už môže byť iba príjemné prekvapenie a v najhoršom prípade len pokračovanie tohtoročnej krízy. Apropo kríza, vraj sa okrem pretrvávajúcej rybacej krízy blíži opäť aj ďalšia veľká kríza. Ja som to už naplno pocítil a vďaka mojej osobnej hospodárskej kríze  a blížiacemu sa neriadenému bankrotu si tento rok hlavátkovú povolenku pravdepodobne nekúpim.

Nič to, ako mnoho iných jedincov využijem nezmyselnú dieru v zákone a pokúsim sa hlavátku uloviť s povolenkou lipňovou, ktorú som si kúpil špeciálne na túto príležitosť, resp., aby som mal okrem piatich regulárnych hlavátkových vychádzok ďalších tridsaťsedem. A ak náhodou kvôli strýkovi Murphymu vystrelí motyka, hlavaňu si aspoň odfotím.

A vlastne neodfotím. Fotoaparát mi minulý rok „zožrala“ vydra pri starej vodárni, keď sa ulakomila na môjho jalca. Ej, či to bol súboj. Udica ako luk, srdce búchalo, nervy v kandelábri. Malo to len jednu chybu. Domnelá kráľovná zrazu vybehla z vody, vzala nohy na plecia a hybáj ho po brehu pomedzi kriaky. Ja za ňou s udicou na zlomenie, hrešiac ako starý Meliško. (neviem síce kto to je, ale Haberec s Jurajkom ho stále spomínajú). Nakoniec sa obtočila okolo trčiaceho roxoru, roztrhla 40-ku raptora a znovu sa, tentoraz aj s príveskom, vrátila čistiť daný úsek od rýb. A možno ma tým duchaplným činom uchránila od prehryznutých prsačiek, či ufakleného palca. V tom zhone vypadnutý fotoaparát som už nenašiel. Akoby aj, keď som ho nikdy hľadať nebol.

Poniektorí optimisti z CST sa budú snažiť tento mesiac využiť aj inak a dúfať, že to, čo sa im nepodarilo za celý rok, doženú práve teraz. Možno sa tento rok konečne vyberú na miene do Krpelian (bo teraz tiež sezóna), pokúsia sa na Mare na chobotnicu ojebabrať  predposledného zubáča s posledným ostriežom, či na féder zobudiť nejakého zaspatého hrabovského kapra. Alebo sa vyberú nachytať si jalčoky, aby mraznička mala čo mraziť, keď ich po 2 dňoch nájdu vyskočené a obalené v trojobale z prachu.

Tak teda milí členovia CST, prajem veľa novembrového Petrovho zdaru a nezabudnite, že december sa blíži a treba si nabrúsiť sekery, píly a zaobstarať prinajmenšom kompletnú sadu gola kľúčov.